Quo vadis, zdravotníctvo?

Autor: Jaroslava Kuchtová | 11.5.2011 o 7:00 | Karma článku: 11,48 | Prečítané:  1255x

Nepatrím medzi tých, čo radi a často menia svojich lekárov. Raz za čas sa však takéto niečo prihodí každému. Tá chvíľa si počkala aj na mňa. Zrazu som sa ocitla v situácii, keď som bola prinútená poobzerať sa po novom odbornom lekárovi.

Obvolala som zopár ambulancií, všade boli nadmieru ochotní. Všetci mali o mňa záujem! Zapísala som si mená potenciálnych odborníkov a pustila sa do „prieskumu trhu". Lebo dnes, na rozdiel od minulosti, si lekárov môžeme vyberať. To je naozaj pozitívne, aj keď je väčšina ambulancií súkromných. Vlastne ani neviem, či sa ešte dá nájsť aj taká, čo nepatrí do tejto skupiny.

Pri svojom výbere som zvažovala viac vecí. Predovšetkým vzdialenosť od svojho bydliska, ohlas pacientok na prácu lekára, ponúkané služby a tiež cenu za ne. V skutočnosti som sa nevedela rozhodnúť, všade som našla nejaké plusy, no aj mínusy.

Nakoniec som sa zaevidovala v jednej z odborných ambulancií, ktorú my, ženy, aspoň raz ročne z dôvodu pravidelnej preventívnej kontroly potrebujeme.

„Za prvé - vstupné - vyšetrenie si budete musieť zaplatiť," informovala ma sestrička.
„Počítam s tým," prikývla som a súhlasila s najbližším voľným termínom (o tri týždne). Objednala som sa na dvanástu hodinu cez obed, aby som nemusela vymeškať z práce. Nerada komplikujem život svojmu zamestnávateľovi, a tak sa snažím všetko, čo sa dá, absolvovať v rámci svojho obeda či počas neskorších ordinačných hodín.

V deň „D" som pred ambulanciou stála už o pol dvanástej. Sedieť sa nedalo, v úzkej chodbe, fungujúcej ako čakáreň, boli už všetky stoličky obsadené. Predo mnou bolo asi šesť žien.
Ktovie, dumala som, na kedy sú objednané?

Keď mi to povedali, ostala som zaskočená. Po chvíľke rozmýšľania som sa rozhodla odísť, lebo o 12.15, teda zhruba štvrť hodiny po termíne môjho plánovaného vyšetrenia, už meškali takmer hodinu a pol. Na vyšetrenie ešte stále iba čakala pacientka objednaná na 11.00.

Zaklopala som do ambulancie, aby som si vypýtala svoju kartičku poistenca (sestrička medzičasom od všetkých kartičky vyzbierala). Vysvetlila som jej, že musím odísť, lebo na takýto sklz nie som pripravená - v práci som si nezariadila zastupovanie.

Sestrička bola mojím rozčarovaním prekvapená. Vraj či nevidím, koľko pacientok majú. Navyše, mohla som si dohodnúť prednostné vyšetrenie.
To teda mohla. Ibaže ja, naivná, som tak neurobila. Dúfala som, že za tridsaťštyri eur, čo som mala zaplatiť za svoje prvé vyšetrenie v tejto ambulancii, ma zoberú aspoň približne načas.
V duchu som pripočítala pätnásť eur (za prednostné vyšetrenie) k tridsiatim štyrom a vzdychla si. Päťdesiat eur... nuž, to je naozaj dosť. Buď si nájdem sponzora, pomyslela som si, alebo sa budem musieť poobzerať po ambulancii inej, lacnejšej.
Ibaže - dá sa taká ešte nájsť?

V skutočnosti existuje aj možnosť tretia - vykašlať sa na pravidelnú ročnú kontrolu. Tak to predsa robí množstvo žien.

Lenže ja sa na preventívnu kontrolu nechcem vykašlať. Verím, že jednoduchšie je chorobám predchádzať, ako ich potom liečiť.

Momentálne sa preventívnou kontrolou netrápim, svojho lekára určite nájdem. No čoraz častejšie rozmýšľam o inej veci.
Čo s naším zdravotníctvom v budúcnosti? Kam to vlastne všetko smeruje?
A vôbec, kto si bude môcť dovoliť v prípade poptreby nejakú liečbu?
Odpoveď je jednoduchá. Ak to takto pôjde ďalej, iba tí najmajetnejší.

A čo tí ostatní?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

TECH

Astronómovia objavili čudné kvantové pokrútenie vo vesmíre

Zvláštny fenomén kvantovej fyzika sa objavil pri exotickej hviezde.


Už ste čítali?