Pánu ministrovi Jurzycovi

Autor: Jaroslava Kuchtová | 4.8.2011 o 8:00 | (upravené 4.8.2011 o 12:05) Karma článku: 21,97 | Prečítané:  4330x

Pán minister Jurzyca, mýlite sa, keď si myslíte, že po realizácii Vašich reforiem budú naši mladí ľudia vedieť po anglicky lepšie. Nebudú. Veď takých "reforiem" tu už bolo! Nepodstatných, nesystémových, nič neriešiacich. Vraj angličtinu sa budú učiť deti už od tretieho ročníka základných škôl povinne. Nápad by nebol zlý, keby to nebolo na úkor ostatných jazykov či ďalších predmetov. A keby počet pridaných hodín niečo vyriešil. Ibaže - nevyrieši. Veď hodín jazyka už bolo pridané neúrekom, no výsledky sa stále nedostavujú. Problém je totiž niekde celkom inde.

Predovšetkým v riešení takejto otázky: Kde zobrať kvalitných a kvalifikovaných učiteľov? Učiteľov jazyka máme momentálne nedostatok. Akútny nedostatok. A ak aj sú, tak totálne preťažení a prepracovaní. Väčšina s neuveriteľne vysokými úväzkami, množstvom "dobrovoľných" (zväčša biedne či vôbec nezaplatených) krúžkov a doučovaní po vyučovaní. Lebo naučiť napríklad maturanta, ktorý nenavštevuje žiadnu jazykovú školu všetko to, čo ktosi hore vymyslel (a mal zbytočne veľké oči), sa cez bežný vyučovací proces nedá. Požiadavky na maturanta sú takmer rovnaké ako na absolventa jazykovej školy či uchádzača o medzinárodný certifikát. Najmä čo sa týka gramatiky. Ak sa má študent dostať "nad čiaru", to znamená úspešne prejsť externou časťou maturitnej skúšky, musí zvládnuť obrovské množstvo gramatiky, hoci bez veľkej časti z nej  by sa pri komunikácii zaobišiel. Prehnané množstvo gramatiky je na úkor konverzácie v cudzom jazyku. Učiteľ jazyka nevie, kam skôr skočiť. Či pripravovať študentov na písomnú gramatickú časť niekedy v marci (to je takmer celý školský rok v maturitnom ročníku), alebo s nimi iba konverzovať a pripraviť ich tak lepšie do života. S rizikom, že nenapíšu externú a gramaticky veľmi náročnú časť, potrebnú na absolvovanie maturity.

Pán minister, vraj sa pokúsite motivovať mladých, aby mali chuť v školstve zostať. A ako budete motivovať nás starších? Nás už nemusíte motivovať? My sme už istí? Musím Vás vyviesť z omylu. Väčšina z nás má už dávno zajačie úmysly. Ďalšiu takúto "reformu" nezvládneme. Veď v súkromných jazykových školách či vo firmách dostaneme ďaleko viac za polovicu roboty a pri polovici papierovania. A - dovolím si tvrdiť - že s výsledkami ďaleko lepšími, ako dosahujú mladí učitelia. Lebo učiť a naučiť - to je podstatný rozdiel. Netvrdím, že mladí učitelia nevedia učiť. Ibaže ako naučiť, to sa tiež treba (zopár rokov) učiť. Navyše, je to možné iba vtedy, ak obetujú svoj voľný čas po vyučovaní. A to zväčša nie sú ochotní urobiť (pri súčasných platoch a podmienkach v školstve sa im vlastne nečudujem).

Ak chce učiteľ jazyka naučiť, je zavalený obrovským množstvom písomiek a kontroliek. Ak nemá aspoň desať známok za klasifikačné obdobie, nedokáže prinútiť žiaka, aby sa učil. A tých desať (väčšinou však viac) písomiek v každej skupine treba aj pripraviť, rozmnožiť, opraviť, rozobrať. Iba vtedy majú zmysel a iba vtedy sa dá dosiahnuť progres. A to nehovorím o množstve rôznych dobrovoľných, zväčša neplatených krúžkoch či konverzáciách po vyučovaní, bez ktorých by vyučovanie jazyka nemalo zmysel.

Vážený pán minister Jurzyca,  v mnohých rozvinutých krajinách už dávno prišli na to, že učiteľ jazyka sa nemôže porovnávať s učiteľmi ostatných predmetov. Veď napríklad učiteľ telocviku nemusí písať so žiakmi písomky. Práve preto má za úväzok trebárs dvadsaťštyri hodín rovnaký plat ako učiteľ cudzieho jazyka za osemnásť, ba dokonca menej hodín. Na takéto niečo by sa možno dali nalákať aj noví, mladí učitelia. No po prvotnom šoku, ktorý ich v školstve čaká, vydržia zväčša rok a odchádzajú. A to si poriadne ani "nezapapierujú". Lebo kým sú noví, všetky papierové práce, prípravu plánov, osnov a ostatných písomností zrealizujú za nich starší a skúsenejší pedagógovia (ktorí Vám už nestoja za to, aby ste ich motivovali). No noví učitelia sa spravidla zaučiť nestihnú. Po roku majú učiteľovania plné zuby a odchádzajú. A zas prichádzajú noví - a stále dookola. A naše deti sa majú vskutku na čo tešiť...

Vravíte, že nám pomôžu zahraniční lektori. Nuž, už ich vidím, ako sa sem „pohrnú". Stačí, keď sa im ponúkne plat slovenského učiteľa. Ani spolu s tým z domovskej krajiny nebude pre nich pobyt na Slovensku zaujímavý. Stačí sa spýtať učiteľov bilingválnych škôl, aké ťažké je zohnať dobrého lektora. Alebo, pán minister, ich chcete zaplatiť ináč? To by však nebolo fér voči našim učiteľom, ktorí majú  s prípravou hodiny (pochopiteľne) viac práce ako zahraniční lektori.

Vážený pán minister, po niekoľkých verejných prezentáciách toho, čo sa chystáte urobiť a kam chcete Vaše reformy smerovať, som si položila otázku: Je vôbec možné, že nikto na ministerstve nevie nič o práci bežného učiteľa? Pre istotu som si klikla na stránku Vášho ministerstva a pozrela sa bližšie na predstaviteľov rezortu. V žiadnom prípade nechcem pochybovať o schopnostiach či profesionalite Vášho tímu, ale, prepáčte, tento tím naozaj nemôže nič vedieť o práci bežného pedagóga. Okrem Vášho tajomníka, ktorý robil učiteľa približne päť rokov, máte vo Vašom poradnom orgáne 40 ľudí, z ktorých je len jedna jediná učiteľkou - a to na súkromnej umeleckej škole. A ako všetci vieme, pomery a platy na súkromných školách sú diametrálne odlišné od tých ostatných. Ďalší členovia Vašej kurikulárnej rady (čo je odborný, iniciačný a poradný orgán ministerstva školstva v kľúčových oblastiach výchovy a vzdelávania) sú všetko vedúci alebo riadiaci pracovníci univerzít, škôl či zriaďovateľov škôl. Ešte raz prosím o prepáčenie všetkých členov Vášho tímu, ale musím už vopred povedať, že po preštudovaní ich profesií od Vašej reformy neočakávam vôbec nič. Váš tím mal byť zložený aspoň z dvadsiatich obyčajných učiteľov, ktorí vedia, o čom je každodenná práca učiteľa s plným úväzkom. Čo to znamená pripraviť študenta na úspešné zvládnutie maturity za súčasného vedenia triedy pri množstve papierovania a aktivitách po vyučovaní. Vo Vašom tíme priam chýbajú bežní učitelia, takí, čo sa nestihnú dostať počas vyučovania napríklad na toaletu, čo nestihnú zjesť doma pripravenú desiatu či takí, čo musia zhltnúť obed za desať minút pri súčasnom vykonávaní služby (dozoru) v jedálni.

Ako učiteľ jazyka musím tiež vyjadriť sklamanie zo zloženia poradného tímu v oblasti jazykov. Okrem jednej zástupkyne jazykovej školy (ktorá nemôže vedieť nič o práci učiteľa jazyka na základnej alebo strednej škole) tam nemáte žiadneho zástupcu z reálnej praxe. A to si trúfate na reformu vo výučbe jazykov... Prepáčte, pán minister, už teraz si od nej nič nesľubujeme. Kým neurobíte aspoň niekoľko zásadných zmien vo výučbe jazykov (Vaše kozmetické úpravy nič nezmenia), naše deti sa v zahraničí nedorozumejú ani naďalej. Tu je zopár drobných návrhov od nás - obyčajných ľudí „od fachu":

1. Motivovať učiteľov jazyka napríklad znížením úväzku, keďže finančné prostriedky nemáte.

2. Absolútne zmeniť filozofiu financovania škôl. Nie je predsa možné, aby škola dokázala prežiť iba vďaka veľkému počtu žiakov. Žiadna škola, kým sa nezmení spôsob financovania, nepošle slabého žiaka preč (veď za slabého žiaka dostáva rovnaké peniaze - tak potrebné na prežitie - ako za dobrého). Ak ho napriek tomu pošle preč, pobije sa oňho desiatka ďalších škôl! Tak povedzte, ako sa dá potom pracovať na kvalite?                                                                     
Kvalita škôl je však dôležitý a merateľný parameter. Stačí sa pozrieť na úspešnosť jej absolventov. Aj tá by mala byť jedným z východiskových bodov pre financovanie škôl - počet zamestnaných/nezamestnaných absolventov je možné cestou úradov práce ľahko zistiť. Nepotrebujeme liať financie do škôl, ktorých absolventi nie sú schopní nájsť si miesto na trhu práce, také školy treba zrušiť (a bolo by ich dosť).

3. Zvýšiť kritérium na zvládnutie maturitnej skúšky z cudzieho jazyka. V každej vyspelej krajine je spodná hranica na "prešiel" či "urobil" minimálne 60%. A u nás? Smiešnych 33%! Ako sa majú naši študenti dohovoriť či dorozumieť s 33%-tnou znalosťou jazyka? Je predsa jasné, že keď študent vie z desiatich slov iba tri, vete neporozumie.
Vysvetlím to ešte inak. Išli by ste k lekárovi, ktorý urobil skúšku na 33% a napriek 67%-tnej nevedomosti má povolené liečiť? Ja asi nie...

4. Zabezpečiť financovanie škôl tak, aby v skupinách bolo najviac 10-12 žiakov, aby si školy mohli dovoliť učiť v menších skupinách. A nie chcieť od učiteľa, aby pripravil na maturitu a naučil konverzovať 23 študentov na jednej hodine.

5. Stanoviť merateľné kritérium úspešnosti učiteľa (progresu žiaka), na základe ktorého by bol finančne jasne motivovaný nielen učiť, ale aj naučiť. To, čo sa v súčasnosti používa „na motiváciu" cestou osobného ohodnotenia učiteľa je zväčša na smiech a pre väčšinu učiteľov nestojí za prácu navyše. 
Na základnej škole sa dá progres žiakov sledovať a hodnotiť zavedením štandardizovaných testov, na strednej škole napríklad úspešnosťou na externej maturitnej skúške (trebárs priemerný percentil jeho študentov). Možno by sa našli aj iné spôsoby, to je už na Vás.

6. Zamyslieť sa a upraviť požiadavky na vedomosti maturanta. Niekedy je menej viac. To znamená ubrať z nepotrebnej gramatiky a ušetrený čas venovať konverzácii. Vďaka čomu by sa naši mladí ľudia možno konečne v zahraničí dohovorili.

7. Nechajte učiteľov učiť a neoberajte žiakov a študentov o ich vzácny čas. Nech sa plány a osnovy pripravujú centrálne, ako tomu bolo kedysi. Učiteľ má učiť to, čo mu „zhora" prikážu a nie špekulovať a sám tvoriť učebné osnovy. Nie všetci učitelia sú schopní urobiť takúto dôležitú vec dobre. Navyše, zaberie to strašne veľa času (ak sa to má urobiť poriadne). Čo učiť, to je prácou pre skupinu fundovaných a veci znalých odborníkov a nie pre učiteľov, ktorí nemajú čas robiť to, čo sa od nich očakáva - pripravovať sa na hodiny a učiť.

8. Zrušte kreditný systém odmeňovania učiteľov. Už sme absolvovali dostatok školení a vzdelávacích aktivít, aby sme získali "kredity", a väčšina z nás to pokladá za zabitý čas (ktorý sme mohli venovať užitočnejším aktivitám, napríklad našim žiakom). Získať kredity, často bez absolútneho využitia v praxi, to nás oberá o množstvo času a finančný prínos je, dovolím si povedať, priam smiešny (kým nezískame veľké množstvo kreditov). A tak sa čoraz viac pedagógov naháňa za kreditmi, namiesto toho, aby sa pripravovali na vyučovanie a učili.
Počet získaných kreditov však vôbec nič nehovorí o schopnostiach učiteľa. Tie sa dajú dokázať inak (a to merateľne), napríklad úspešnosťou študentov. A peniaze, ktoré priam prúdom tečú do školiacich pracovísk, môžete potom poskytnúť školám, alebo nimi zaplatiť učiteľov s dobrými výsledkami. Správne motivovaný učiteľ nepotrebuje kredity z nepotrebných školení. Bude sa vzdelávať sám, ak chce uspieť a byť úspešný.

9. Po skončení základnej školy zaviesť povinné výstupné testy žiakov z jazykov. Aby aj učitelia na základných školách mali dôvod nielen učiť, ale aj naučiť. Značne by sa tak pomohlo stredoškolským učiteľom. Na stredné školy k nám často prichádzajú žiaci po 5-7 rokoch štúdia jazyka s nulovými vedomosťami - na ktorých máme my, stredoškolskí učitelia, potom stavať.

10. Zrušiť povinnú maturitu z cudzieho jazyka na odborných školách a učilištiach. Nie všetci majú k jazykom vzťah. Odbornú školu si vybrali kvôli danému odboru a zrazu s prekvapením zisťujú, že školu nedokážu dokončiť napriek tomu, že sú výborní vo svojom odbore. Nezvládli totiž náročnú maturitu z cudzieho jazyka- úplne rovnakú ako na gymnáziách.

Vážený pán minister Jurzyca, je toho ešte strašne veľa, o čom by sa dalo písať a o čom by sa malo diskutovať. Ak sa má však situácia zmeniť k lepšiemu, takéto diskusie, rozhovory a návrhy by mali vzísť od tých, čo už dlhé roky učia, čo v školstve vydržali a ktorých výsledky sú opakovane dobré. Našťastie, ešte takí existujú (hoci je otázne, dokedy). Skúste ich nájsť a skúste sa s nimi porozprávať. Istotne by sa posťažovali, aké ťažké je za Vami stanovených podmienok žiaka či študenta učiť a hlavne naučiť. A - poviem Vám úprimne - väčšina seriózne pracujúcich učiteľov by Vám určite povedala, že už toho má plné zuby. Aj počúvania, aké sú naše deti slabé a neschopné a ako sa nemôžu porovnávať so svojimi európskymi rovesníkmi. Nie je to totiž pravda, ony nie sú slabé. Za svoje nepostačujúce výsledky naše deti nemôžu.

Vážený pán minister, čo dodať na záver?
Že naše školstvo potrebuje radikálnu reformu!
A nečakáme na ňu len my, učitelia. Čaká na ňu celý národ. Lebo budúcnosť každého národa je v rukách jeho (vzdelanej?) mládeže.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?