Bežné praktiky obchodných centier alebo Ako ošklbať zákazníka

Autor: Jaroslava Kuchtová | 5.10.2011 o 8:00 | Karma článku: 19,94 | Prečítané:  11729x

Mala som v košíku iba zopár základných potravín, a tak som sa postavila do „rýchlej" pokladne. Murphyho zákony však platia. Postaral sa o to pán, ktorý stál kúsok predo mnou.

Keď mu pokladníčka naúčtovala 0.95 Eura za fľašu plzenského Prazdroja, rozčúlil sa: „Ako to? Veď má stáť iba 0.70! Veď je v akcii! Včera som ho tu kúpil za 0.70 a ešte stále ho tu máte vyložený!"

Mal na mysli množstvo prepraviek s „akciovým" pivom, naukladaných tesne pred pokladňami. Vľavo bol umiestnený Zlatý bažant zlacnený na 0.66 Eura a vpravo plzenský Prazdroj. Tam bola (pôvodne) zľava ešte markantnejšia - z 0.95 Eura na 0.70.

„Mýlite sa," vyviedla ho pokladníčka z omylu. Akcia na Prazdroj už neplatí. Už platí iba na Bažanta." Spolu s mužom sme pozreli na prepravky a, čuduj sa svete, lístoček „AKCIA" sponad Prazdroja už zmizol. Vlastne, nebol tam žiaden lístoček. Žiadna informácia o cene či o zľave.

No a tu sa začala debata nahnevaného zákazníka s pokladníčkou. On tvrdil, že každý jeden tovar musí byť označený cenovkou. Ona zas, že aj je, nech sa ide pozrieť do regálu s pivom. On nesúhlasil, vraj cenovka musí byť aj na pive pri pokladni. Ona zas, že keď tam cenovka nie je, to neznamená, že pivo je v „akcii" len preto, že Bažant ešte stále v „akcii" je. On nato, už riadne nasrdený, že vie, o čo im ide. O vedomé ošklbanie zákazníka!

Ešte by boli pokračovali, no ľudia v rade k „rýchlej" pokladni začali byť nervózni. Muž stojaci tesne predo mnou to už nevydržal:

„Tak už, preboha, zaplaťte! Veď sa ponáhľame! Keď to pivo chcete, tak ho kúpite aj za 0.95. Mali ste si dávať pozor, tak nezdržujte!"

Nuž a o tom to celé je - filozofia veľkých obchodných centier. O pozornosti zákazníkov, o ich ponáhľaní sa a o ich nechuti zdržiavať sa riešením prípadných nezrovnalostí. Spoliehajú sa na našu ľudskú nedôslednosť a aj na to, že ak sa chyba predsa len stane, nemáme čas sa ňou zaoberať.

Na tom pive cenovka naozaj chýbala a ten muž si to mal všimnúť. Mohol sa spýtať na cenu ešte pred jej zaúčtovaním, no nespravil tak. Po skúsenostiach s „akciovými" praktikami tohto hypermarketu (Tesco) by som tak bola na jeho mieste určite spravila. Už ma tak (a nielen tam) veľakrát dostali. Zvyčajne na „akcie" nereagujem, lebo mám na ne svoj názor. No sem-tam som už podľahla aj ja. Keď napríklad ponúknu tri kávy za cenu dvoch a keď je to, navyše, značka, ktorú stále kupujete, no nekúpili by ste? Jasné, že áno! A potom - pri pokladni - sa iba čudujete:

„Nie, na túto kávu už žiadna akcia neplatí. Choďte sa sťažovať na Informácie, mne tu vyhadzuje takúto cenu!"

Ísť sa sťažovať na Informácie? Veď nemám čas! Navyše, je tam rad!

Lenže oni práve s takýmto vnútorným bojom nás, bežných smrteľníkov, počítajú. Väčšina ľudí nemá čas, a preto, keď aj má nejaký problém či kúpi niečo predražené, vykašle sa na to.

No ja som sa naposledy rozhodla, že svoj čas obetujem. Postavila som sa do radu a svoj nákup som skúsila „vyreklamovať".

„Aký máte problém?" pýta sa ma pracovníčka oddelenia.

„Nuž, kúpila som túto kávu," ukazujem jej, „mala by byť v akcii. Aspoň na regáli to máte napísané..."

„Tá akcia už skončila včera," skočí mi do reči a ukazuje leták. „Tu to máte čierne na bielom!"

„Ale ja vaše letáky nečítam," argumentujem. „Držím sa cien na regáli."

„Akcia na túto kávu už skončila, museli ste si ju pomýliť s nejakou inou," tvrdí zamestnankyňa.

Nuž čo, musím jej to ísť ukázať. Samozrejme, pôjde sa pozrieť, ale až keď obslúži ďalších dvoch zákazníkov:-). Po desiatich minútach pripúšťa, že som sa nepomýlila a že spod „mojej" kávy zabudli odložiť lístoček „AKCIA". Vraj to musím pochopiť. Zamestnanci majú toho veľa, ako to majú všetko stíhať?!

Ako? No to ja naozaj neviem a, vlastne, to už nie je moja starosť. To je starosť zamestnávateľa, aby situáciu riešil tak, aby bol dostatočný počet zamestnancov, ktorí stíhajú robiť to, čo je dané zákonom: že každý tovar musí byť správne označený.

Na základe viacerých skúseností s „akciami" viem pochopiť rozhorčenie pána s pivom. Na druhej strane aj ľudí, ktorí už nemajú silu opakovane a donekonečna niečo reklamovať. A, samozrejme, chápem aj stratégiu takýchto obchodných centier. Aj keď sa sem-tam musia povadiť s nespokojnými zákazníkmi, občas zaplatiť možno aj pokutu, ešte stále sa im to vyplatí. Dôležité je predať - za hocijakú cenu. Hoc aj za cenu straty jedného zákazníka. Veď príde druhý - a aj ten sa bude ponáhľať a aj ten bude nepozorný.
A vďaka tomu ho možno ľahko ošklbať...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?