reklama

Na slovíčko, pán minister...

Viem, pán minister Jurzyca, že nemáte veľa času zaoberať sa názormi obyčajných ľudí a že už vonkoncom nemáte čas čítať ich blogy. Napriek tomu skúsim. Zaujala ma totiž Vaša debata v relácii Z prvej ruky na Rádiu Slovensko. Povedali ste v nej, že ste naštartovali reformu, ale že „... my sme nechceli robiť obrovskú revolúciu...". Vraj ste sa zamerali radšej na menšie zmeny, ktoré by zlepšili efektívnosť systému. Zareagovali ste tiež na moderátorove konštatovanie ohľadne zle nastaveného systému financovania škôl. Prepáčte, pán minister, ale mne sa ani Vaša odpoveď („Ale my sme tento systém nevymysleli"), ani Váš pokus o riešenie tohto problému nepáčia. Lebo ste mohli (a ešte stále môžete!) urobiť omnoho viac.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Čo konkrétne? Zmeniť to, čo všetci kritizujú. Veď zo všetkých strán (od učiteľov, riaditeľov škôl, rektorov vysokých škôl, odbornej verejnosti – a dokonca od predstaviteľov tohto aj minulého rezortu) opakovane počúvame kritiku na kedysi dávno (ministrom Froncom) zavedený normatívny spôsob financovania škôl, kde nositeľom peňazí pre školu je žiak. Inak povedané, čím viac žiakov škola má, tým viac peňazí dostane od štátu.

Tento systém, vďaka ktorému nastal „hon na žiaka“, už prax preverila. Krátko po jeho zavedení sa ukázal ako jedno veľké zlo, podpisujúce sa na biednych výsledkoch našich žiakov a študentov (a teda aj na ich úbohom umiestňovaní sa v európskej konkurencii).

Aj Vy, pán minister, ste súhlasili s tvrdením moderátora relácie, že žiak sa vďaka tomuto systému nemusí učiť, lebo vie, že škola ho potrebuje. Veď načo by sa učil, keď mu je jasné, že prejde aj bez učenia. Lebo on prejsť musí. Škola totiž potrebuje každého jedného žiaka. Aj „päťkára“ (ináč by neprežila). A tak jej neostáva iné, ako urobiť z neho „štvorkára“ (aby prešiel), a tým automaticky znížiť latku aj pre ostatných, šikovnejších študentov. A potom môžeme začať porovnávať!

A ako ste sa Vy rozhodli prispieť k riešeniu tohto problému? Vraj zavedením monitorovania vedomostí v piatom a deviatom ročníku základnej školy. Tiež sprísnením maturity. Zmenili ste charakter testovania od encyklopedických vedomostí ku kompetenčným a na web idete zavesiť nové učebnice. Robíte kroky pre znižovanie informačnej nerovnosti a... a tak ďalej.

Super, fajn. To všetko sú veci, ktoré by mohli pomôcť, ale... nepomôžu! Lebo najprv ste mali zrušiť systém financovania škôl v závislosti od počtu žiakov!

Vážený pán minister, nestačí iba konštatovať, že systém je zlý. Čiastkové riešenia, akokoľvek dobré a efektívne sa Vám zdajú, napáchané zlo už nezmiernia. Kým nezmeníte súčasný systém financovania škôl, Vaša práca (hoc aj ťažká a zodpovedná) vyjde nazmar. Zvýšenie náročnosti či kontroly úrovne vedomostí, o ktorej ste rozprávali v relácii, nepomôžu k zlepšeniu vedomostí. Lebo žiak k tomu, aby prešiel do ďalšieho ročníka, tieto vedomosti v skutočnosti nepotrebuje.

Vážený pán minister, prečo neurobíte aj jednu zásadnú, potrebnú a revolučnú zmenu? Prečo konečne nezrušíte tento tak často kritizovaný systémový nepodarok?!

Prečo? Lebo aj Vám (pravdepodobne) vyhovuje. Používate rovnaké výhovorky ako Vaši predchodcovia („My sme ho nevymysleli“). A hoci by ste mohli, nekonáte. Lebo aj Vám (asi) „hrá do karát“ jeho jediná výhoda: Veľký počet žiakov znamená veľký „dobrovoľný“ príspevok zo strany týchto žiakov (ich rodičov) do prázdnej školskej kasy. A Vy sa už potom (logicky) nemusíte starať, kde zohnať peniaze trebárs na opravy, pomôcky, učebnice a ktovie čo ešte.

Položme si však otázku, čo by takáto zmena priniesla.

Strašne veľa! Predovšetkým to najdôležitejšie – zvýšenie úrovne vedomostí našich absolventov. Výsledky by bolo vidno už o štyri (SŠ), najneskôr o päť rokov (VŠ) v podobe vyprodukovania kvalitnejších absolventov (o čo by nám v celom školstve malo ísť). Konečne by platilo to, čo je nutnou podmienkou pokroku v štúdiu. Že keď študent nebude vedieť, na školu nebude prijatý alebo ju bude musieť opustiť. Lebo to, že naši študenti nevedia, to nie je výsledkom toho, že sú slabí. Je to výsledkom faktu, že nemusia.

Zmena systému by prospela aj základným školám. Taktiež by museli sprísniť a pridať, aby pripravili žiaka na náročnejšie prijímacie pohovory na strednú školu.

Zmena by sa automaticky premietla aj na zlepšení kvality učiteľov. So znížením počtu študentov by sa (logicky) znížil počet učiteľov. Škola by si (pochopiteľne) nechala tých najlepších (tak to funguje na trhu práce).

Ešte aj iné pozitívum by sa našlo. Na atraktívnych školách (napríklad gymnáziách) študuje neúmerné množstvo študentov (aj slabých). Ich počet by sa znížil, slabí by museli odísť. Pravdepodobne by sa vrátili tam, kam patria. Na menej náročné odborné či učňovské školy, o odbory ktorých prestal byť záujem. Kde by možno ukázali svoje zručnosti a nadanie pre iné veci (veď každý je v niečom dobrý).
Kričíme, že máme nedostatok odborníkov či remeselníkov. O pár rokov bude táto situácia – opäť aj vďaka zlému systému financovania škôl – priam kritická. „Lov na žiaka“ spôsobil, že mnoho dobrých a potrebných škôl bojuje o prežitie alebo bolo pre nedostatok záujmu zo strany mládeže zrušených. Na druhej strane, atraktívne školy sú preplnené, vďaka čomu sa pýšime vysokou pozíciou aspoň v niečom: v nezamestnanosti absolventov.

Vážený pán minister, že ste tento systém nevymysleli, to nie je dobrá odpoveď. Nepovažujem ju za žiadne prijateľné ospravedlnenie. Vedome zlý systém tolerujete, a preto na ňom nesiete rovnaký podiel viny ako jeho „stvoritelia“. Vy ho totiž máte moc zmeniť (na rozdiel od nespokojnej pedagogickej obce či odbornej verejnosti), no doteraz ste tak neurobili. To vyčítam nielen Vám, ale i Vašim predchodcom. Postavenie a umiestňovanie sa slovenskej mládeže v medzinárodných rebríčkoch je dôsledkom aj Vášho nekonania! Lebo naše deti nie sú hlúpe a naši učitelia nie sú zlí. Zlý a hlúpy je predovšetkým kedysi dávno zavedený systém financovania škôl, od ktorého sa (v prvom rade) odvíja vedomostná úroveň a úspešnosť slovenskej mládeže.

Ten systém sa však dá zmeniť a Vy ste ten, čo má na to mandát.
Nie je to žiaden náročný krok, vyžadujúci nejaké finančné prostriedky (na ktoré sa tak často všetci vyhovárajú).
Aj času máte ešte dostatok. Do marca budúceho roka.

Perex fotografia: najmama.sk

Jaroslava Kuchtová

Jaroslava Kuchtová

Bloger 
  • Počet článkov:  203
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Odmala vnímam, aký farebný je svet okolo mňa...Moje knihy:Náš pes (je) HUNCÚT (2018, knižka pre deti)Ryšavky (2018, knižka pre deti)Keby som mal brata (2017, knižka pre deti)Túto noc nezaspím (2015 - 2. vydanie, román zo študentského prostredia)Prázdniny s Huncútom (2013, knižka pre deti)Kašlem na život bez lásky (2010, spoločenský román z prostredia drog)Túto noc nezaspím (2008 - 1. vydanie, román zo študentského prostredia)Špalda, pšeno, pohánka... (2014, kuchárska kniha) Zoznam autorových rubrík:  PostrehyRôzneOsobnéO škole (veselo i vážne)Politika (názory)PoéziaHaikuPrózaFotopríbehyTúto noc nezaspím/románKašlem na život bez lásky/romáPrázdniny s Huncútom/pre detiMoja kuchárska kniha

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu