Smrť strany v priamom prenose

Autor: Jaroslava Kuchtová | 29.2.2012 o 8:00 | Karma článku: 9,68 | Prečítané:  1741x

Množstvo nerozhodných a ešte stále nerozhodnutých voličov ostalo po očakávanom sneme strany SDKÚ-DS sklamaných. Mikuláš Dzurinda rozhodol za nich. Svojím tvrdošijným gestom zotrvať vo funkcii lídra strany a na čele kandidátky pochoval nielen seba a poslednú štipku úcty voličov k jeho doterajšej práci a výsledkom, ale definitívne prispel aj k pádu (ak nie k úplnej likvidácii) celej strany. Napriek tomu, že táto strana má rovnako dobrý volebný program ako hociktorá iná, napriek tomu, že medzi jej členmi sa dá nájsť dostatok slušných a odborne fundovaných ľudí schopných riešiť súčasné vážne problémy. Vďaka samoľúbosti predsedu strany, jeho neochote a neschopnosti odísť v pravú chvíľu so cťou a hrdo vztýčenou hlavou, sa desiateho marca pravdepodobne dočkáme toho, čo nikto nečakal: neslávneho konca kedysi silnej pravicovej strany - jej smrti v priamom prenose.

Mikuláš Dzurinda svojím rozhodnutím definitívne zobral strane tak potrebné hlasy, ktoré by ju možno, aj keď iba o vlások, zachránili od zahanbujúceho a smutného pádu až na dno (napriek všetkému, čo urobila a čo sa jej nedá uprieť). Bývalí voliči a sympatizanti strany určite rozumejú jeho pocitu krivdy, rozčarovaniu a neochote opustiť potápajúcu sa loď, no jedno nechápu: Prečo pre dobro strany (a možno aj Slovenska) neodstúpil? Na analýzy typu Prečo ma ľudia nechcúPrečo som nedokázal voličov osloviť už nie je čas. Za roky fungovania v politike sa ukázalo, že jeho preferencie u národa klesajú stále nižšie a nižšie a toto sa pár týždňov do volieb, nech by sa snažil akokoľvek, už nedá zmeniť. Naopak, jeho čin zotrvať vo vysokej politike tento trend ešte umocnil.

Ako to, že politik s dlhoročnými skúsenosťami nedokáže zjavný a do očí bijúci fakt akceptovať? Ako to, že nedokáže urobiť gesto, na ktoré mnohí nerozhodní voliči tak netrpezlivo čakali?

Toto nie sú jediné otázky, ktoré si bývalí voliči SDKÚ-DS kladú. Tu ide o viac: Ak tvrdú realitu nepochopila ani strana Mikuláša Dzurindu, ak jednohlasne schválila (musela schváliť?) jeho rozhodnutie, je dôvod veriť, že táto istá strana, aj keď možno už pod iným vedením, sa v kritických okamihoch budúcnosti rozhodne (za seba, za svojho voliča, za národ) správne?

A tak ešte stále nerozhodným a nerozhodnutým voličom v minulosti silnej pravicovej strany ostáva niekoľko možností:

Zariskovať a dať jej hlas opäť. Aj za cenu, že ho pošlú presne tam, kam nechcú.

Alebo skúsiť pošpekulovať. Voliť tak (ale ako?), aby ich hlasy putovali na správnu stranu.

Alebo ešte - do poslednej chvíle - dúfať, že si to Mikuláš Dzurinda rozmyslí a dá potenciálnym voličom strany jasný odkaz: že kandidovať nebude a vedenie strany prenechá niekomu obľúbenejšiemu. Jeho odstúpenie ešte pred voľbami (na dobré rozhodnutia nie je nikdy neskoro) by bolo tým najsprávnejším krokom, ktorým by strane pomohol azda najviac.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?