Takéto zistenie čakalo po niekoľkých rokoch manželstva aj na mňa. Keď som bola nútená odísť na pár dní mimo domova, nepotešilo ma to. Najviac som sa trápila kvôli našim dvom deťom. Budú chodiť do školy čisté, budú mať vždy desiatu a teplú večeru, na ktorú sú zvyknuté? To boli otázky, ktoré mi chodili po rozume. Manžel ma však ubezpečil, že sa nemusím báť a že si poradia.
Napriek jeho ubezpečeniu som hneď v prvý večer volala domov. Samozrejme, s obavami. Deti ma však presvedčili, že môj strach bol neopodstatnený a že sú v absolútnom poriadku. Nielenže už mali napísané úlohy, s ocom boli aj vonku a mali vraj perfektnú večeru. Dvojchodovú - s polievkou! Teda, to ma podrž, čudovala som sa. Ako to všetko stihol, čudovala som sa v duchu. Špagety síce netrvajú dlho, no tá polievka... Deti si ju nevedeli vynachváliť. Vraj takú dobrú som ja ešte nikdy nenavarila, tvrdili. Hneď som sa na ňu manžela aj spýtala, no neprezradil. Vraj - „tajomstvo šéfkuchára".
Na druhý deň sa situácia opakovala. Všetko stihli, už boli po večeri, umyté a najedené. Okrem špagiet z predchádzajúceho dňa (:-) mali opäť aj polievku. Dokonca lepšiu ako tú predchádzajúcu!
Kto by to bol na môjho manžela povedal, dumala som a cítila sa konečne pokojnejšie. Napriek tomu som sa domov ponáhľala a s miernymi obavami otvárala dvere. Bude všetko v poriadku?
Jasné že bolo! Až na kopec riadov vo výlevke (ale veď sa každý deň varilo!), zopár (:-) omrvín na podlahe a plný smetný kôš vyzeralo všetko v pohode. Najviac ma potešilo, že deti boli zdravé, veselé a plné života. Manžel sa o ne dokázal perfektne postarať napriek svojmu pracovnému zaneprázdneniu.
Ešte v ten večer som dotiahla drobnosti, na ktoré mu už nezostal čas. Ako poslednú vec som išla vysypať smeti - z koša priam kypeli. Už som chcela kontajner zatvoriť, keď mi padol pohľad na odpadky z dna nášho smetného koša. Na jednom z papierových vrecúšok sa skvel nápis „Francúzska polievka" a na druhom „Hubová krémová polievka".
Aha ho, šéfkuchára! Schuti som sa zasmiala na jeho „tvorivosti" a „fantázii" a zároveň dospela k poznaniu, že sa naňho môžem spoľahnúť. Jednoducho, vie si poradiť v každej situácii. Keby len to! Vie navariť lepšiu polievku ako ja.