Prvé dojmy

Autor: Jaroslava Kuchtová | 10.10.2012 o 8:00 | Karma článku: 19,49 | Prečítané:  162x

Milí priatelia, myslím, že spätná väzba je pre autora veľmi dôležitá, a tak mi nedá, aby som sa nevyjadrila k novej básnickej zbierke našej blogérskej „kolegyne" Danky Janebovej Tvoje oči sú cesta. Aj keď sa považujem v tejto oblasti iba za laika, možno bude môj názor zaujímať aj vás.

Zbierku som prečítala (zatiaľ:-) trikrát, no po každom jednom prečítaní objavujem nové a nové myšlienky. Hneď spočiatku som mala pocit, akoby ju napísal niekto veľmi mladý, hoci viem, že autorka je už zrelá žena:-). Všetky básne sú veľmi svieže, vyvolávajú vo mne optimizmus a vieru vo večnú lásku - že taká existuje (nie vždy tomu tak bolo v Dankinej tvorbe). Aj keď sa zdá, že píše o láske jesennej, vyzerá to, akoby sa práve zamilovala (ale... prečo nie?). Vo svojich básňach nádherne opisuje jej zrod, rozvíjanie sa, ale vyjadruje aj pochybnosti a otázky. Verí v (a prosí o) jej večnosť, vykresľuje očakávania a opisuje jej naplnenie. Všetko veľmi citlivo, bez nevhodných slov či prehnaných emócií. Celá zbierka je o nádhernom čistom cite, jednote pocitov a súzvuku zamilovaných duší. Nielen počas prvých dní od jeho zrodenia, ale o trvaní (či prianí o trvanie) až do večnosti. Takmer každá báseň končí hlbokou myšlienkou (to je pre Danku charakteristické). Asi by som sa napísala, keby som chcela spomenúť všetky, ktoré ma oslovili. Preto iba pár z nich:

 

XXXIV.

... že ja a ty

sme už ten istý hlas

i v každodenných

starostiach


že keď niečo bolí

bolí - nás

 

XXXVII.

... i keď dych zoslabne

a strácame vieru


láska odchádza

posledná...

 

LVII.

... nech len láska nás

hostí


pri jej stole chcem

s tebou zostarnúť

 

Pokúšala som sa nájsť jednu báseň, ktorú by som obzvlášť ohodnotila, no takých, z ktorých láska priam sála, je veľmi veľa. Ako napríklad z tejto:

XV.

Mám veľa tvárí

no len jedny oči

do ktorých sa vždy

schovať smieš

len jedny ruky

ktoré budú hladiť vždy

keď budeš chcieť

mám jedny ústa

bezodné ako studňa

náruč plnú objatí

a vždy

keď ťa tieseň zachváti

príď


čakať ťa budem bozkom


*

Milí priatelia, je to krásna zbierka. Vydarila sa po všetkých stránkach. Počínajúc obálkou, ilustráciami, a končiac jadrom všetkého - kvalitným obsahom. Stálo zato "zaodieť" ho do takého pekného šatu. Už dávno som nemala pri čítaní básní taký dobrý a povznášajúci pocit. Možno preto, že som im rozumela i ja, obyčajný človek. Nielenže rozumela, ja som im uverila.

Čo dodať na záver? Hádam iba to, že Danke Janebovej želám okrem osobného šťastia naďalej veľa chuti do písania. Nech ju tvorivý duch neopúšťa a nech aj v budúcnosti prináša svojim čitateľom radosť a potešenie. Rovnako, ako mne priniesli jej básne zo zbierky Tvoje oči sú cesta.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?