Ja už voliť (asi) nepôjdem

Vtedy v osemdesiatom deviatom som verila, že o existencii a osude nadaných, pracovitých a serióznych ľudí začnú konečne rozhodovať kompetentní. Nie ako tomu bolo v minulosti, keď v rukách mali takmer všetko stranícki nominanti. Mnohí z nich mali podpriemerné IQ, hoci sa tvárili veľmi múdro. A vďaka svojej politickej príslušnosti často až arogantne.
A dnes? Zdá sa, že história sa opakuje.

Vyzerá to tak, že som jasala predčasne. Aj keď som neštrngala kľúčikmi na námestí, predsa len som verila, že budúcnosť prinesie zmenu.
Teraz však vidím, aká naivná som bola (spolu s množstvom ďalších). Začínam mať pocit, že som verila v nemožné.

Dúfala som, že veľa vecí sa zmení. Že už bude koniec straníckym nomináciám, že na najdôležitejších postoch sa ocitnú (konečne) noví ľudia. Inteligentní, poctiví a za jasným cieľom si idúci odborníci.
Ibaže na čelo tých najdôležitejších organizácií sa naďalej darí vtisnúť aj tým, čo boli po revolúcii odvolaní, lebo boli nevyhovujúci. A nielen nevyhovujúci. Niektorí z nich boli vyhlásení dokonca za neschopných.
Dnes je však všetko inak. Z nevyhovujúcich sa stali vyhovujúci, z neschopných tí najmúdrejší. Aj keď veciam verejným nerozumejú (hoc sa tvária, že sú najmúdrejší zo všetkých, ba že majú patent na rozum), na obohacovanie a prospech - výlučne svoj, prípadne svojej rodiny - sú mimoriadne nadaní.

Momentálne už nemáme jednu či dve politické strany, ako tomu bolo kedysi. Dnes už ich máme podstatne viac. Vraj si môžeme vybrať! Čo z toho, keď každá z nich si šetrí svoje teplé miestečká pre tých najlojálnejších (aj keď vonkoncom nie najschopnejších). A tí sa potom starajú nie o nás, ale o svoj prospech a o svoje blaho. Keby tomu tak nebolo, hádam by mi to až tak nevadilo.

A v tom vidím najväčší problém. Nech volím tak či tak, nezávisle od politickej strany, na čelo rozhodujúcich inštancií, štátnych, odborných či regionálnych, sa stále dostávajú iba politickí nominanti. Začínam veriť, že tieto miesta sú rozdelené už pred voľbami. Po nich sa už iba rozhoduje, či to bude variant a/ - ak strana zvíťazí, alebo variant b/ - ak momentálne neuspeje. Všetko závisí od toho, ktorý úrad má ktorá politická strana "pod palcom". Asi aj preto dochádza každé štyri roky iba k nepatrným zmenám. V skutočnosti sa títo ľudia (stále tí istí) iba presúvajú z jedného dôležitého úradu do druhého. Vlastne sa iba presadia - z jednej stoličky na druhú. Lepšie povedané, z jedného kresla do druhého. Na stoličkách sedia predsa bežní občania. „Prevracači" kabátov na stoličkách sedieť nebudú. Tí vždy sedeli (a zdá sa, že aj budú) v mäkkučkých kreslách.

No a čo je na celej veci najsmutnejšie - hoc aj všetci voliť pôjdeme, vždy to tak bude.
Predsa kabátov bolo odjakživa dosť. Kto na to má, môže sa ďalej veselo prezliekať.