reklama

Radšej umývať mŕtvoly

Na našu školu nastúpil pred dvoma rokmi. Mladý (okolo tridsaťpäťročný), šikovný a dobre vyzerajúci muž z praxe. Naozaj sme sa potešili. Nielen náš prefeminizovaný kolektív, všetci mali radosť z mužského prírastku. Najmä študentky vyšších ročníkov boli vo vytržení. Aj vedenie školy bolo spokojné. Vždy je prínosom, keď odborný predmet vyučuje niekto, kto má za sebou bohaté praktické skúsenosti a kto vie, ako vyzerá skutočná realita.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Po dvoch rokoch práce so študentmi sa však rozhodol zo školstva odísť. Prečo, to sme nezistili - nestihli sme. Nečakane sa stratil a a my sme iba hádali, čo bolo pravou príčinou jeho odchodu. Neúspech v práci to asi nebol. Študenti si ho obľúbili a dokonca sa aj veľa užitočných vecí stihli za tie dva roky naučiť. Dôkazom boli ich dobré výsledky na maturitnej skúške. Jednoducho - svoj odbor ovládali.

„Ako to, že ste od nás odišli?" bola jedna z mojich prvých otázok, keď sme sa stretli. „Veď sa zdalo, že so študentmi si rozumiete a že vám to ide."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„To áno. To bola asi jediná pozitívna vec na mojej práci v školstve. Učiť ma bavilo. No to ostatné..."

„Čo ostatné máte na mysli?" bola som zvedavá.

„No hlavne to papierovanie okolo toho. Množstvo nezmyselných príkazov, výkazov, správ, hlásení a hodnotení. Potom samá schôdza a porada, taký krúžok, hentaké školenie a vzdelávanie, sedenie kvôli takej či onakej vyhláške, proste, stále niečo. A to nehovorím o osnovách, plánoch a čo ja viem o čom ešte, jednoducho - na neuverenie."

„A to ste nevedeli pred svojím nástupom? Ako to, že ste do toho šli?" čudovala som sa.

„Priznám sa, nevedel. To by človeku vôbec nenapadlo. V skutočnosti ma navnadila moja matka. Mala ambulanciu v budove jednej školy, a tak ma nahovorila. Že vraj - ako to vidí ona, učitelia sa majú celkom dobre. Nezarobia síce veľa, no zase sa ani nenarobia. Odučia si pár hodín a o druhej či tretej padla. Potom sa už pokojne môžu venovať svojej rodine alebo koníčkom. A ty, presviedčala ma, ty sa zas môžeš venovať svojej firme. Veď by si mal prázdniny. Učitelia majú dva mesiace prázdnin!
Hm, začalo mi to vŕtať v hlave. Počas zimy by som sa mohol pokojne pripravovať na leto. Viete, gro svojho podnikania realizujem v lete. A to by som mal akurát prázdniny. Tak som si povedal, že mama má pravdu. Každá koruna je dobrá a aspoň sa v zime nebudem nudiť. No a cez leto sa môžem venovať svojmu podnikaniu. Naplno. Budem mať predsa prázdniny."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Vyzerá to tak, že skutočnosť vás zaskočila. Žeby sa mama mýlila?"

„Totálne! O druhej či tretej som bol doma iba výnimočne. Každý deň bolo čosi. A keď sa mi náhodou podarilo prísť skôr, nebol som schopný urobiť vôbec nič. Domov som prichádzal vyšťavený. Neschopný žiadnej činnosti. A to som nikdy neprichádzal domov s čistou hlavou. Stále som musel riešiť veci zo školy aj doma. Keď nie prípravy - tie som si nechával na večer, tak aspoň problémy. Stratégiu, ako postupovať a čo zmeniť, lebo výsledky hovoria, že to nejde tak, ako by som chcel, čo a ako študentom vysvetliť, lebo treba po novom, moderne... a tak podobne. Kým iní oddychovali či pozerali televízor, ja som si robil prípravy. A príprava akejkoľvek jednoduchej prezentácie - aj to chcelo svoj čas - môj súkromný čas. Keby som mal rodinu, no neviem, čo by mi na to povedali. A to som ešte nebol triedny..."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„No prázdniny sú prázdniny..."

„Ale nie dva mesiace, ako si myslela moja mama. Nie som si istý, či nemala viac dovolenky ako ja. Veď školský rok pre učiteľov končí až niekedy v júli a začína koncom augusta. A čím? Papierovaním a schôdzovaním."

„Takže sa už do školstva nechystáte vrátiť?"

„Vrátiť sa? Do školstva? Nikdy! To radšej umývať mŕtvoly..."

Najprv som sa zasmiala. Tak takto vyzerá zhodnotenie situácie v školstve človekom z praxe! Ktorý si to odskúšal - na vlastnej koži.

Potom som sa nad jeho hodnotením zamyslela.

Je to tak, väčšina z nás si myslí o práci toho druhého, že je jednoduchá a že by sme ju hravo zvládli (a určite lepšie:-). No keď príde na to, zistíme, že skutočnosť je celkom odlišná.

Ja si nemyslím, že práca toho druhého je ľahká. Žiadna práca nie je ľahká. A už vôbec nie vtedy, keď ju robíme seriózne a zodpovedne. A preto si vážim každého poctivo pracujúceho človeka.
Hoc aj umývača mŕtvol.

Jaroslava Kuchtová

Jaroslava Kuchtová

Bloger 
  • Počet článkov:  203
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Odmala vnímam, aký farebný je svet okolo mňa...Moje knihy:Náš pes (je) HUNCÚT (2018, knižka pre deti)Ryšavky (2018, knižka pre deti)Keby som mal brata (2017, knižka pre deti)Túto noc nezaspím (2015 - 2. vydanie, román zo študentského prostredia)Prázdniny s Huncútom (2013, knižka pre deti)Kašlem na život bez lásky (2010, spoločenský román z prostredia drog)Túto noc nezaspím (2008 - 1. vydanie, román zo študentského prostredia)Špalda, pšeno, pohánka... (2014, kuchárska kniha) Zoznam autorových rubrík:  PostrehyRôzneOsobnéO škole (veselo i vážne)Politika (názory)PoéziaHaikuPrózaFotopríbehyTúto noc nezaspím/románKašlem na život bez lásky/romáPrázdniny s Huncútom/pre detiMoja kuchárska kniha

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu