Hluchota alebo taktika?

Autor: Jaroslava Kuchtová | 11.4.2012 o 8:00 | Karma článku: 9,14 | Prečítané:  1045x

Keď som sa prvýkrát ocitla v podobnej situácii, bola som presvedčená, že chyba sa stala na mojej strane. Že som výšku ponúknutého prepitného nepovedala dostatočne nahlas, a tak si čašník, pochopiteľne, nechal viac.

Naposledy som si dala už lepší pozor. Čašníčke, ktorá mi priniesla účet za dve kávy vo výške 3.98 Eur, som jasne a zreteľne povedala: Ďakujem, 4.30. O chvíľu bola späť a z päť-eurovej bankovky mi na stôl položila 50 centov...

Keď som svoju skúsenosť spomenula pred priateľmi, vôbec neboli prekvapení. Vraj takéto niečo sa im už tiež stalo - a nie raz. Aj keď ich reakcia „na mieste činu" bola rôzna (od nahnevaného upozornenia na omyl až po tichý odchod z kaviarne či reštaurácie bez akéhokoľvek komentovania privlastnenia si väčšieho prepitného), zhodli sme sa, že najčastejšie ospravedlnenie upozornenej obsluhy je nasledovné: „Prepáčte, asi som dobre nepočul/la."

Neviem, ako je to v iných krajinách, či aj tam sa niečo podobné stáva tak často ako u nás. Tiež neviem, čo hovorí bontón a ako by sme sa v danej situácii mali vlastne zachovať. Či čašníka/čašníčku upozorniť (aj za cenu, že sa pokazí atmosféra príjemne stráveného posedenia pri jedle či káve), alebo pár centov oželieť a veriť, že vskutku zle počul/počula.

V každom prípade mi v hlave začína vŕtať otázka:
Jedná sa naozaj o hluchotu, alebo len o praobyčajnú taktiku?

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.


Už ste čítali?