Strach do konca života

Autor: Jaroslava Kuchtová | 1.6.2012 o 18:00 | (upravené 1.6.2012 o 19:03) Karma článku: 10,43 | Prečítané:  890x

Práve sme sa štverali hore strmým chodníkom vedúcim pomedzi stromy, keď povedľa nás prefrčala dvojica mladíkov na terénnych bicykloch. Rútili sa strmhlav dolu kopcom, pomedzi skaly a korene stromov. Až ma zamrazilo. Vedia ich rodičia, ich mamy, kde sú a čo práve robia? Možno sú pokojní, veď ich deti sa šli iba pobicyklovať. Navyše, už sú dospelé...

Opäť ma premkol strach. Kde sú práve teraz moje deti? A čo robia? Nie je to niečo nebezpečné? Viem, že by som sa nemala strachovať a že by som mala myslieť pozitívne, taký je predsa život. No ja sa o ne budem báť až do svojej smrti. Aj keď už budem stará, stále to budú moje deti, na ktorých mi bude záležať najviac na svete.

Dnes majú sviatok, v duchu si ich objímam a myslím na ne. Želám im a všetkým deťom - aj tým dospelým, aby mali pri sebe (aspoň v mysli) vždy niekoho, komu na nich záleží a kto na ne dáva pozor, hoc aj nie je práve s nimi.
A potom želám aj nám - matkám a rodičom - aby sme mali čo najmenej dôvodov na strach a starosti súvisiace s nimi. Aj keď viem, že nie všetky želania sa spĺňajú. A to je škoda. Aspoň toto by sa mohlo splniť...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.


Už ste čítali?