Strach do konca života

Autor: Jaroslava Kuchtová | 1.6.2012 o 18:00 | (upravené 1.6.2012 o 19:03) Karma článku: 10,43 | Prečítané:  886x

Práve sme sa štverali hore strmým chodníkom vedúcim pomedzi stromy, keď povedľa nás prefrčala dvojica mladíkov na terénnych bicykloch. Rútili sa strmhlav dolu kopcom, pomedzi skaly a korene stromov. Až ma zamrazilo. Vedia ich rodičia, ich mamy, kde sú a čo práve robia? Možno sú pokojní, veď ich deti sa šli iba pobicyklovať. Navyše, už sú dospelé...

Opäť ma premkol strach. Kde sú práve teraz moje deti? A čo robia? Nie je to niečo nebezpečné? Viem, že by som sa nemala strachovať a že by som mala myslieť pozitívne, taký je predsa život. No ja sa o ne budem báť až do svojej smrti. Aj keď už budem stará, stále to budú moje deti, na ktorých mi bude záležať najviac na svete.

Dnes majú sviatok, v duchu si ich objímam a myslím na ne. Želám im a všetkým deťom - aj tým dospelým, aby mali pri sebe (aspoň v mysli) vždy niekoho, komu na nich záleží a kto na ne dáva pozor, hoc aj nie je práve s nimi.
A potom želám aj nám - matkám a rodičom - aby sme mali čo najmenej dôvodov na strach a starosti súvisiace s nimi. Aj keď viem, že nie všetky želania sa spĺňajú. A to je škoda. Aspoň toto by sa mohlo splniť...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.


Už ste čítali?