Doma
Tam, kde sa zobliekam, zbavujem prachu dňa,
tam sa vždy násobí a delí dvoma.
Vo vzduchu mieša sa bezpečie s vanilkou –
tak vonia domov môj – len tam som doma.
Radosť sa zdvojuje a smútok polí
pri stole prestretom, keď sa deň lúči.
Na tanier kladiem si pokoj a silu
pre jeseň bez vrások a pre jar v duši.
Za oknom čudne je, aj kameň stoná,
no ja sa nebojím
– so mnou si –
doma...
(25. marca 2017)